Pavol Bindl

Dnes, 1. septembra 2009 vstúpila na Slovensku do platnosti novela zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku. Keďže som Slovák a vážim si odkaz našich predkov, ktorí bojovali za používanie slovenčiny, pričom neváhali za svoju rodnú reč položiť aj životy, nemôžem si dovoliť zostať ticho a prizerať sa, ako nám chce maďarská vláda brániť v jeho používaní na našom území.

Po prečítaní niektorých vyjadrení predstaviteľov Most-Hídu a maďarskej vlády som zostal veľmi zarazený ich vyjadreniami a nechcel som veriť, že by slovenský parlament a vláda schválili takú ostrú a priam protimenšinovú novelu zákona, ktorá by zakazovala používanie jazyka národnostných menšín. Preto som si vyhľadal spomínanú novelu a overil si, čo je na tom pravdy.

Nie som žiadny antimaďar, a to aj napriek tomu, že sme boli pod maďarskou nadvládou viac ako 1000 rokov - a kto sa trošku vyzná v histórii, tak vie, čo sme si za ten čas s nimi vytrpeli. Útlak tu však bol aj cez II. svetovú vojnu v južných oblastiach, ktoré okupovala Hortyho armáda (streľba do slovenských civilistov nebola žiadna rarita). Čo však bolo, už sa nezmení - ale nemožno to zabudnúť - treba sa poučiť z minulosti; a práve preto by sa obe strany mali v súčasnosti snažiť predovšetkým o dialóg a nie politickú provokáciu, ktorú neustále do bilaterálnych slovensko-maďarských vzťahov vnáša maďarská strana.

Čo sa týka samotnej autonómie, o ktorej mal pán Slota informácie ďaleko predtým, než celá táto kauza (alebo aféra - nech si to každý nazve ako chce) vypukla, tak v tomto prípade išlo skutočne iba o špinavú politickú hru a neslýchanú provokáciu. Lebo ak by Slovenská republika stratila juh svojho územia, prišla by nielen o obyvateľov žijúcich na tomto území, ale aj o podstatnú časť ornej pôdy. O čo by ešte prišla naša vlasť autonómiou - a následným (násilným) pričlenením k Maďarsku, ma napadlo hneď potom, ako som si prezrel mapu - veď práve cez juh Slovenska sa prepravuje plynovodom Bratstvo a ropovodom Družba podstatná časť plynu a ropy do západnej Európy! A presne o toto išlo „autonomistom“ - o ropu a plyn, nie o jazyk, to bola iba zámienka.

A jazyk tvorí zámienku aj teraz. Novela zákona absolútne nezakazuje používanie národnostných jazykov! Citujem napríklad § 3, odsek 1 tohto zákona: „Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.“ (Zdroj: http://www.culture.gov.sk/uploads/GM/zH/GMzHSYcH_4OdDv_hHKWIWA/pril-3-nr-pozmen.rtf )

Jazykový zákon vôbec v ničom neobmedzuje používanie národnostných jazykov na Slovensku. Národnostné jazyky sa môžu používať v masmédiách (rozhlas, televízia, denná tlač apod.), na školách, v hudobných dielach, v pôvodných jazykových prejavoch, v tlačovinách, na kultúrnych podujatiach apod. Bližšie o tomto používaní je možné dočítať sa aj v § 5 tohto zákona.

Prečo s používaním štátneho jazyka na Slovensku nemajú problém napríklad také menšiny ako sú Poliaci, Rusíni, Česi? Veď napríklad Rusíni majú zriadené aj svoje divadlo (Maďari dokonca dve) a nesťažujú sa. Asi preto, že majú všetko, čo chcú. A čo takí Vietmanci, Číňania alebo Kórejci??? Tých je tu tiež už ako húb po daždi a s používaním slovenčiny nemajú problém - veď ak chcú mať kšeft, tak sa dohovoria (síce rukami-nohami, ale dohovoria sa - a nepotrebujú nato ani divadlo).

O podobných problémoch s maďarským etnikom možno hovoriť aj v prípade Rumunska či Slovinska. A tak sa ponúka ešte jedna otázka - čo týmto všetkým Maďari vlastne sledujú? Okrem vykorisťovania susedných krajín a obnovenia Veľkého Uhorska pravdepodobne nič iné. Ale predtým, ako sa pustili do opätovného urážania Slovákov a slovenčiny, by si mali zopakovať históriu a pozrieť Apponyiho zákony z roku 1907. Tie stanovili maďarčinu ako jediný vyučovací jazyk aj na ľudových školách v celom Uhorsku (vrátane Slovenska a ostatných krajín, ktoré mali Maďari pod svojou správou), pričom učitelia mali deti vychovávať „vlastenecky“. Deti do skončenia štvrtej triedy museli ovládať maďarčinu slovom aj písmom. Na ostatné národnosti nebrali Maďari ohľad z jediného dôvodu - chceli násilne vykoreniť ich vlastenecké cítenie, ale to sa im, našťastie, nepodarilo. Teraz, 102 rokov po uzákonení týchto maďarských nezmyslov, by sa mohla maďarská vláda konečne zobudiť a prestať pchať rypák tam, kam nemá. Je to predsa nezmysel, aby sa iná vláda starala do zákonov iných, suverénnych krajín.

A čo sa týka samotného jazykového zákona, tak ten je zameraný predovšetkým proti hanobeniu slovenčiny ako štátneho jazyka. Slováci ním sledujú iba to, aby mohli svoj jazyk používať tak ako doteraz, a aby sa aj v tej najjužnejšej časti svojej vlasti dohovorili po slovensky.